Škodovou udalosťou sa podľa zákona myslí udalosť, pri ktorej nie je nutné volať políciu. Nebola pri nej usmrtená, alebo zranená osoba, nebola poškodená cesta, neunikli pri nej nebezpečné veci a nevznikla pri nej škoda vyššia ako 3990€. Takáto škoda sa môže nahlásiť v poisťovni, ktorá zvyčajne hradí vzniknutú škodu. Poprosili sme našu klientku, aby nám popísala svoj zážitok z jednej dovolenky, pri ktorej riešila svoju škodovú udalosť:
„Bolo leto roku 2019 a my sme sa tešili na príjemné prežitie dvojtýždňovej dovolenky pri mori. Tentoraz sme sa s partiou ďalších 15 ľudí dohodli, že do Bulharska pôjdeme autami. Naplánovali sme si prespanie v príjemnom hoteli v Rumunsku, spojené s návštevou Drakulovho hradu. Z Košíc sme vyrazili večer o 18:00. Do áut sme si kúpili vysielačky, ktoré nám z jazdy autom vytvorili úžasné dobrodružstvo. Ráno sme už boli v Rumunsku a o tri hodiny sme mali byť v hoteli. Vo vysielačke nám kamaráti hlásili prestávku na najbližšom odpočívadle. Všetci sme sa stretli, dali si kávu na benzínke, rozprávali sa a smiali. Nikomu z nás nenapadlo, že sa stane nepríjemná vec. Nasadli sme do áut a postupne všetci vychádzali z parkoviska.. až na naše auto, ktoré sa nám nedarilo naštartovať.
Nafty bolo dosť, pred cestou sme dali auto skontrolovať automechanikovi, aby sme mali istotu, že bude všetko v poriadku. Je to SUV, ktoré nás nikdy nesklamalo... teda nikdy predtým nás nesklamalo. Cez vysielačku sme zavolali kamarátom, aby sa vrátili. Skúšali sme prísť na rôzne možnosti, čo sa mohlo stať. Chlapi pozerali na motor a tvárili sa, že tomu rozumejú. Ja som volala automechanikovi a popísala mu celú situáciu. Ten mi povedal, že sa nedá nič robiť, bude potrebné ho odviezť do servisu. Nuž čo teraz? Boli sme ďaleko od domova, v Rumunsku. Vtom som si spomenula, že som pred cestou uzatvorila cestovné poistenie. Zavolala som svojej poradkyni, ktorá mi dala číslo do poisťovne a upokojila ma, že všetko za nás poisťovňa vybaví.
Pravdupovediac som bola trochu skeptická. Neverila som, že poisťovňa nám bude môcť pomôcť. S malou dušičkou som tam zavolala. Nahlásila som, čo sa nám stalo a dala som im GPS súradnice našej polohy. Pani v centrále poisťovne mi dala svoje číslo, aby som sa jej mohla kedykoľvek dovolať. Aby som to skrátila, tá poisťovňa vybavila všetko. Zavolali nám odťahovú službu, ktorá nám odviezla auto do najbližšieho autorizovaného servisu. Zo servisu nám zariadila odvoz do hotela, ktorý bol vzdialený cca 200 km. Na druhý deň nás kamaráti vzali do svojich áut, aby sme mohli pokračovať v ceste. S Rumunským servisom som bola v emailovom kontakte. Pokazila sa jedna súčiastka, ktorá stála asi 60€.
Na konci našej dovolenky v Bulharsku som znova zavolala do poisťovne. Tá opäť všetko zabezpečila. Večer na nás čakal taxík s taxikárom, ktorý nás bezplatne a bezpečne odviezol do rumunského servisu. Tam na nás čakalo naše opravené auto. Vrátili sme sa domov opálení, spokojní a šťastní, že všetko dobre dopadlo. Pýtate sa, prečo sme nešli domov s priateľmi? Nuž preto, lebo sa stala ďalšia nepríjemná udalosť. Na kamarátove SUV-čko na parkovisku v bulharskom hoteli spadol obrovský konár. Rozbil mu čelné sklo a pomliaždil kufor. Kamarát si žiaľ pred cestou neuzatvoril cestovné poistenie, teda sa s rodinou nemal ako dopraviť domov, vzali ich teda ďalší kamaráti. To auto bolo nové a havarijné poistenie uzatvorené mali, teda nakoniec im poisťovňa uhradila náklady za servis a odťah.
Keď sme to všetko zhrnuli, zhodli sme sa na tom, že už nikdy viac nepôjdeme na dovolenku autami. Zhodli sme sa však aj na tom, že vďaka poisťovniam sme si mohli užívať voľné chvíle a nemuseli sme dovolenku zrušiť, resp. sa trápiť ako zaplatíme škodu alebo poplatky za odťahovú službu a taxík. Všetky náklady za nás uhradila poisťovňa, my sme zaplatili len poplatok za súčiastku, ktorá by na Slovensku stála dvakrát toľko. Odteraz vždy, keď sa chystáme na dovolenku, kontaktujeme našu finančnú poradkyňu, ktorá nás nikdy nesklamala a vždy vo všetkom (nielen v poistení) dobre poradila.“
